S prehlbujúcim sa chápaním trombu sa D-dimér používa ako najčastejšie používaná testovacia látka na vylúčenie trombu v klinických laboratóriách zameraných na koaguláciu. Toto je však len primárna interpretácia D-diméru. V súčasnosti mnoho vedcov prikladá D-diméru širší význam vo výskume samotného D-diméru a jeho vzťahu k ochoreniam. Obsah tohto čísla vás privedie k pochopeniu jeho nového smeru aplikácie.
Základ klinického použitia D-diméru
01. Zvýšenie D-diméru predstavuje aktiváciu koagulačného systému a systému fibrinolýzy v tele a tento proces vykazuje vysoký transformačný stav. Negatívny D-dimér sa môže použiť na vylúčenie trombu (najdôležitejšia klinická hodnota); zatiaľ čo pozitívny D-dimér nemôže preukázať vznik tromboembólie. Či sa tromboembólia vytvorí alebo nie, závisí od rovnováhy týchto dvoch systémov.
02. Polčas rozpadu D-diméru je 7 – 8 hodín a možno ho zistiť 2 hodiny po trombóze. Táto vlastnosť sa dá dobre zladiť s klinickou praxou a nebude ťažké ju monitorovať, pretože polčas rozpadu je príliš krátky, a monitorovanie nestratí na význame kvôli príliš dlhému polčasu rozpadu.
03. D-dimér môže byť stabilný vo vzorkách krvi po in vitro testovaní po dobu najmenej 24 – 48 hodín, takže obsah D-diméru zistený in vitro môže presne odrážať hladinu D-diméru in vivo.
04. Metodika D-dimeru je založená na reakcii antigén-protilátka, ale špecifická metodika je početná, ale nie jednotná. Protilátky v činidle sú rôznorodé a detegované fragmenty antigénov sú nekonzistentné. Pri výbere značky v laboratóriu je potrebné ju skríningovať.
Tradičné klinické využitie D-diméru pri koagulácii
1. Diagnóza vylúčenia žilovej tromboembolie (VTE):
Test D-diméru v kombinácii s nástrojmi na hodnotenie klinického rizika možno efektívne použiť na vylúčenie hlbokej žilovej trombózy (DVT) a pľúcnej embólie (PE).
Pri použití na vylúčenie trombu existujú určité požiadavky na činidlo D-dimér a metodiku. Podľa priemyselného štandardu D-diméru vyžaduje kombinovaná pravdepodobnosť pred testom negatívnu prediktívnu mieru ≥97 % a citlivosť ≥95 %.
2. Pomocná diagnóza diseminovanej intravaskulárnej koagulácie (DIC):
Typickým prejavom DIC je hyperfibrinolýza a detekcia, ktorá môže odrážať hyperfibrinolýzu, zohráva dôležitú úlohu v systéme hodnotenia DIC. Klinicky sa preukázalo, že D-dimér je u pacientov s DIC významne zvýšený (viac ako 10-násobne). V domácich a zahraničných diagnostických smerniciach alebo konsenzuse o DIC sa D-dimér používa ako jeden z laboratórnych indikátorov na diagnostiku DIC a odporúča sa spoločné vykonávanie FDP. Účinne sa zlepšuje účinnosť diagnostiky DIC. Diagnózu DIC nemožno stanoviť len na základe jedného laboratórneho indexu a výsledkov jedného vyšetrenia. Je potrebné ju komplexne analyzovať a dynamicky monitorovať v kombinácii s klinickými prejavmi pacienta a ďalšími laboratórnymi indikátormi.
Nové klinické aplikácie D-diméru
1. Aplikácia D-diméru u pacientov s COVID-19: V istom zmysle je COVID-19 trombotické ochorenie vyvolané poruchami imunity s difúznou zápalovou odpoveďou a mikrotrombózou v pľúcach. Uvádza sa, že viac ako 20 % pacientov s VTE je hospitalizovaných s COVID-19.
• Hladiny D-diméru pri prijatí nezávisle predpovedali úmrtnosť v nemocnici a vylúčili potenciálne rizikových pacientov. V súčasnosti sa D-dimér stal jednou z kľúčových skríningových položiek u pacientov s COVID-19 pri ich prijatí do nemocnice.
• D-dimér sa môže použiť ako pomôcka pri rozhodovaní o tom, či začať s antikoaguláciou heparínom u pacientov s COVID-19. Bolo hlásené, že u pacientov s D-dimérom ≥ 6-7-násobkom hornej hranice referenčného rozmedzia môže začatie antikoagulácie heparínom významne zlepšiť výsledky liečby pacientov.
• Dynamické monitorovanie D-diméru možno použiť na posúdenie výskytu VTE u pacientov s COVID-19.
• Sledovanie D-dimérov, ktoré možno použiť na posúdenie výsledku ochorenia COVID-19.
• Monitorovanie D-diméru. Keď je potrebné rozhodnúť o liečbe ochorenia, môže D-dimér poskytnúť nejaké referenčné informácie? V zahraničí prebieha mnoho klinických štúdií.
2. Dynamické monitorovanie D-dimérov predpovedá vznik VTE:
Ako už bolo spomenuté, polčas rozpadu D-diméru je 7 – 8 hodín. Práve vďaka tejto vlastnosti dokáže D-dimér dynamicky monitorovať a predpovedať vznik žilovej tromboembolie (VTE). Pri prechodnom hyperkoagulačnom stave alebo mikrotrombóze sa hladina D-diméru mierne zvýši a potom rýchlo klesne. Ak v tele pretrváva tvorba čerstvých trombov, hladina D-diméru v tele bude naďalej stúpať a bude vykazovať vrcholovú stúpajúcu krivku. U ľudí s vysokým výskytom trombózy, ako sú akútne a závažné prípady, pooperační pacienti atď., ak hladina D-diméru rýchlo stúpa, je potrebné si uvedomiť možnosť trombózy. V dokumente „Expertný konsenzus o skríningu a liečbe hlbokej žilovej trombózy u pacientov s traumatickou ortopedickou poruchou“ sa odporúča, aby pacienti so stredným a vysokým rizikom po ortopedickej operácii dynamicky sledovali zmeny D-diméru každých 48 hodín. Zobrazovacie vyšetrenia by sa mali vykonávať včas, aby sa skontrolovala hlboká žilová trombóza.
3. D-dimér ako prognostický indikátor rôznych ochorení:
Vzhľadom na úzky vzťah medzi koagulačným systémom a zápalom, poškodením endotelu atď. sa zvýšenie D-diméru často pozoruje aj pri niektorých netrombotických ochoreniach, ako sú infekcie, chirurgické zákroky alebo traumy, srdcové zlyhanie a malígne nádory. Štúdie zistili, že najčastejšou zlou prognózou týchto ochorení je trombóza, DIC atď. Väčšina týchto komplikácií sú najčastejšie súvisiace ochorenia alebo stavy, ktoré spôsobujú zvýšenie D-diméru. Preto sa D-dimér môže použiť ako široký a citlivý hodnotiaci index ochorení.
• U pacientov s nádormi niekoľko štúdií zistilo, že 1-3-ročná miera prežitia pacientov s malígnym nádorom so zvýšeným D-dimérom je výrazne nižšia ako u pacientov s normálnym D-dimérom. D-dimér sa môže použiť ako indikátor na hodnotenie prognózy pacientov s malígnym nádorom.
• U pacientov s VTE viaceré štúdie potvrdili, že pacienti s VTE s pozitívnym D-dimérom majú 2 až 3-krát vyššie riziko následnej recidívy trombu počas antikoagulácie ako pacienti s negatívnym D-dimérom. Ďalšia metaanalýza zahŕňajúca 7 štúdií s celkovým počtom 1818 subjektov ukázala, že abnormálny D-dimér je jedným z hlavných prediktorov recidívy trombu u pacientov s VTE a D-dimér bol zahrnutý do viacerých modelov predikcie rizika recidívy VTE.
• U pacientov s mechanickou náhradou chlopne (MHVR) dlhodobá následná štúdia so 618 subjektmi ukázala, že riziko nežiaducich udalostí u pacientov s abnormálnymi hladinami D-diméru počas liečby warfarínom po MHVR bolo približne 5-krát vyššie ako u zdravých pacientov. Multivariačná korelačná analýza potvrdila, že hladina D-diméru bola nezávislým prediktorom trombotických alebo kardiovaskulárnych príhod počas antikoagulácie.
• U pacientov s fibriláciou predsiení (FP) môže D-dimér predpovedať trombotické a kardiovaskulárne príhody pri perorálnej antikoagulácii. Prospektívna štúdia s 269 pacientmi s fibriláciou predsiení sledovanými približne 2 roky ukázala, že počas perorálnej antikoagulácie približne 23 % pacientov s INR dosiahlo cieľovú hodnotu abnormálne hladiny D-diméru, zatiaľ čo u pacientov s abnormálnymi hladinami D-diméru sa vyvinuli abnormálne hladiny D-diméru. Riziko trombotických príhod a komorbidných kardiovaskulárnych príhod bolo 15,8-krát vyššie ako u pacientov s normálnymi hladinami D-diméru.
• Pri týchto špecifických ochoreniach alebo špecifických pacientoch zvýšený alebo pretrvávajúce pozitívny D-dimér často naznačuje zlú prognózu alebo zhoršenie ochorenia.
4. Aplikácia D-diméru v perorálnej antikoagulačnej liečbe:
• D-dimér určuje trvanie perorálnej antikoagulácie: Optimálne trvanie antikoagulácie u pacientov s VTE alebo iným trombom zostáva nejasné. Bez ohľadu na to, či ide o NOAC alebo VKA, príslušné medzinárodné smernice odporúčajú, aby sa o predĺženej antikoagulácii rozhodovalo podľa rizika krvácania v treťom mesiaci antikoagulačnej liečby a D-dimér môže poskytnúť individualizované informácie v tomto smere.
• D-dimér riadi úpravu intenzity perorálneho antikoagulanciá: Warfarín a nové perorálne antikoagulanciá sú najčastejšie používané perorálne antikoagulanciá v klinickej praxi, pričom obe môžu znížiť hladinu D-diméru a aktivovať fibrinolytický systém, čím nepriamo znižujú hladinu D-diméru. Experimentálne výsledky ukazujú, že antikoagulácia riadená D-dimérom u pacientov účinne znižuje výskyt nežiaducich udalostí.
Záverom možno povedať, že test D-diméru sa už neobmedzuje len na tradičné aplikácie, ako je diagnostika vylúčenia žilovej tromboembolie (VTE) a detekcia DIC. D-dimér zohráva dôležitú úlohu v predikcii ochorení, prognóze, používaní perorálnych antikoagulancií a pri COVID-19. S neustálym prehlbovaním výskumu sa aplikácia D-diméru bude čoraz rozsiahlejšia.
Vizitka
Čínsky WeChat