D-dimér je špecifický produkt degradácie fibrínu, ktorý vzniká zosieteným fibrínom pôsobením celulázy. Je to najdôležitejší laboratórny ukazovateľ odrážajúci trombózu a trombolytickú aktivitu.
V posledných rokoch sa D-dimér stal základným indikátorom pre diagnostiku a klinické monitorovanie rôznych ochorení, ako sú trombotické ochorenia. Pozrime sa na to spoločne.
01. Diagnostika hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie
Hlboká žilová trombóza (D-VT) je náchylná na pľúcnu embóliu (PE), súhrnne známu ako venózna tromboembólia (VTE). Hladiny D-diméru v plazme sú u pacientov s VTE významne zvýšené.
Súvisiace štúdie ukázali, že plazmatická koncentrácia D-diméru u pacientov s PE a D-VT je vyššia ako 1 000 μg/l.
Avšak kvôli mnohým ochoreniam alebo niektorým patologickým faktorom (chirurgický zákrok, nádory, kardiovaskulárne ochorenia atď.) majú určitý vplyv na hemostázu, čo vedie k zvýšenému D-diméru. Preto hoci má D-dimér vysokú citlivosť, jeho špecificita je iba 50 % až 70 % a samotný D-dimér nemôže diagnostikovať žilovú tromboemboliu (VTE). Preto významné zvýšenie D-diméru nemožno použiť ako špecifický indikátor VTE. Praktický význam testovania D-diméru spočíva v tom, že negatívny výsledok vylučuje diagnózu VTE.
02 Diseminovaná intravaskulárna koagulácia
Diseminovaná intravaskulárna koagulácia (DIC) je syndróm rozsiahlej mikrotrombózy v malých cievach v tele a sekundárnej hyperfibrinolýzy pôsobením určitých patogénnych faktorov, ktorá môže byť sprevádzaná sekundárnou fibrinolýzou alebo inhibovanou fibrinolýzou.
Zvýšený obsah D-diméru v plazme má vysokú klinickú referenčnú hodnotu pre včasnú diagnostiku DIC. Treba však poznamenať, že zvýšenie D-diméru nie je špecifickým testom na DIC, ale mnohé ochorenia sprevádzané mikrotrombózou môžu viesť k zvýšeniu D-diméru. Ak je fibrinolýza sekundárna k extravaskulárnej koagulácii, zvýši sa aj D-dimér.
Štúdie ukázali, že D-dimér začína stúpať niekoľko dní pred DIC a je výrazne vyšší ako normálne.
03 Asfyxia novorodencov
Pri novorodeneckej asfyxii existujú rôzne stupne hypoxie a acidózy a hypoxia a acidóza môžu spôsobiť rozsiahle poškodenie cievneho endotelu, čo vedie k uvoľneniu veľkého množstva koagulačných látok, čím sa zvyšuje produkcia fibrinogénu.
Relevantné štúdie ukázali, že hodnota D-diméru v pupočníkovej krvi v skupine s asfyxiou je výrazne vyššia ako v normálnej kontrolnej skupine a v porovnaní s hodnotou D-diméru v periférnej krvi je tiež výrazne vyššia.
04 Systémový lupus erythematosus (SLE)
Koagulačno-fibrinolýzny systém je u pacientov so SLE abnormálny a abnormalita koagulačno-fibrinolýzneho systému je výraznejšia v aktívnom štádiu ochorenia a tendencia k trombóze je zreteľnejšia; keď je ochorenie zmiernené, koagulačno-fibrinolýzny systém má tendenciu byť normálny.
Preto budú hladiny D-dimérov u pacientov so systémovým lupus erythematosus v aktívnom aj neaktívnom štádiu významne zvýšené a hladiny D-dimérov v plazme u pacientov v aktívnom štádiu sú výrazne vyššie ako u pacientov v neaktívnom štádiu.
05 Cirhóza pečene a rakovina pečene
D-dimér je jedným z markerov odrážajúcich závažnosť ochorenia pečene. Čím závažnejšie je ochorenie pečene, tým vyššia je hladina D-diméru v plazme.
Relevantné štúdie ukázali, že hodnoty D-dimérov Child-Pughovho stupňa A, B a C u pacientov s cirhózou pečene boli (2,218 ± 0,54) μg/ml, (6,03 ± 0,76) μg/ml a (10,536 ± 0,664) μg/ml.
Okrem toho bol D-dimér významne zvýšený u pacientov s rakovinou pečene s rýchlou progresiou a zlou prognózou.
06 Rakovina žalúdka
Po resekcii onkologických pacientov sa tromboembólia vyskytuje približne u polovice pacientov a D-dimér je významne zvýšený u 90 % pacientov.
Okrem toho existuje v nádorových bunkách trieda látok s vysokým obsahom cukru, ktorých štruktúra a tkanivový faktor sú si veľmi podobné. Účasť na ľudských metabolických aktivitách môže podporiť aktivitu koagulačného systému tela a zvýšiť riziko trombózy, pričom hladina D-diméru sa výrazne zvyšuje. A hladina D-diméru u pacientov s rakovinou žalúdka v štádiu III-IV bola výrazne vyššia ako u pacientov s rakovinou žalúdka v štádiu I-II.
07 Mykoplazmová pneumónia (MMP)
Závažná MPP je často sprevádzaná zvýšenými hladinami D-dimérov a hladiny D-dimérov sú u pacientov s ťažkou MPP výrazne vyššie ako v miernych prípadoch.
Keď je MPP vážne chorý, lokálne sa vyskytne hypoxia, ischémia a acidóza, spolu s priamou inváziou patogénov, ktoré poškodia cievne endotelové bunky, odhalia kolagén, aktivujú koagulačný systém, vytvoria hyperkoagulačný stav a mikrotromby. Postupne sa aktivujú aj vnútorné fibrinolytické, kinínové a komplementové systémy, čo vedie k zvýšeným hladinám D-dimérov.
08 Diabetes, diabetická nefropatia
Hladiny D-dimérov boli významne zvýšené u pacientov s diabetom a diabetickou nefropatiou.
Okrem toho boli indexy D-diméru a fibrinogénu u pacientov s diabetickou nefropatiou významne vyššie ako u pacientov s diabetom 2. typu. Preto sa v klinickej praxi môže D-dimér použiť ako testovací index na diagnostikovanie závažnosti diabetu a ochorenia obličiek u pacientov.
09 Alergická purpura (AP)
V akútnej fáze AP existujú rôzne stupne hyperkoagulácie krvi a zvýšená funkcia krvných doštičiek, čo vedie k vazospazmu, agregácii krvných doštičiek a trombóze.
Zvýšený D-dimér u detí s AP je bežný po 2 týždňoch od nástupu a líši sa v závislosti od klinického štádia, čo odráža rozsah a stupeň systémového cievneho zápalu.
Okrem toho je aj prognostickým ukazovateľom, pri pretrvávajúcich vysokých hladinách D-diméru je ochorenie často dlhotrvajúce a náchylné na poškodenie obličiek.
10 Tehotenstvo
Súvisiace štúdie ukázali, že približne 10 % tehotných žien má významne zvýšené hladiny D-diméru, čo naznačuje riziko vzniku krvných zrazenín.
Preeklampsia je častou komplikáciou tehotenstva. Hlavnými patologickými zmenami preeklampsie a eklampsie sú aktivácia koagulácie a zvýšenie fibrinolýzy, čo vedie k zvýšenej mikrovaskulárnej trombóze a D-diméru.
D-dimér sa po pôrode u zdravých žien rýchlo znížil, ale u žien s preeklampsiou sa zvýšil a do normálu sa nevrátil skôr ako po 4 až 6 týždňoch.
11 Akútny koronárny syndróm a disekujúca aneuryzma
Pacienti s akútnym koronárnym syndrómom majú normálne alebo len mierne zvýšené hladiny D-dimérov, zatiaľ čo aneuryzmy aorty disekujú výrazne.
Súvisí to s výrazným rozdielom v zaťažení trombom v arteriálnych cievach oboch. Koronárny lúmen je tenší a trombus v koronárnej tepne je menší. Po prasknutí intimy aorty sa do steny cievy dostane veľké množstvo arteriálnej krvi a vytvorí sa disekujúca aneuryzma. Pôsobením koagulačného mechanizmu sa vytvorí veľké množstvo trombov.
12 Akútny mozgový infarkt
Pri akútnom mozgovom infarkte je zvýšená spontánna trombolýza a sekundárna fibrinolytická aktivita, čo sa prejavuje zvýšenými hladinami D-diméru v plazme. Hladina D-diméru bola významne zvýšená v skorom štádiu akútneho mozgového infarktu.
Hladiny D-dimérov v plazme u pacientov s akútnou ischemickou cievnou mozgovou príhodou boli mierne zvýšené v prvom týždni po nástupe, významne sa zvýšili v priebehu 2 až 4 týždňov a počas obdobia zotavenia (> 3 mesiace) sa nelíšili od normálnych hladín.
Epilóg
Stanovenie D-diméru je jednoduché, rýchle a má vysokú citlivosť. V klinickej praxi sa široko používa a je veľmi dôležitým pomocným diagnostickým indikátorom.
Vizitka
Čínsky WeChat