Klinické využitie zrážania krvi pri kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych ochoreniach (1)


Autor: Nástupca   

1. Klinické využitie projektov zrážania krvi pri srdcových a cerebrovaskulárnych ochoreniach

Na celom svete je počet ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi a cerebrovaskulárnymi ochoreniami vysoký a rok čo rok vykazuje rastúci trend. V klinickej praxi majú bežní pacienti krátky nástup a sú sprevádzaní mozgovým krvácaním, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje prognózu a ohrozuje život pacientov.
Existuje mnoho ochorení kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych ochorení a ich ovplyvňujúce faktory sú tiež veľmi zložité. S neustálym prehlbovaním klinického výskumu koagulácie sa zistilo, že pri kardiovaskulárnych a cerebrovaskulárnych ochoreniach môžu byť koagulačné faktory tiež rizikovými faktormi tohto ochorenia. Klinické štúdie ukázali, že vonkajšie aj vnútorné koagulačné dráhy takýchto pacientov budú mať vplyv na diagnózu, hodnotenie a prognózu týchto ochorení. Preto má komplexné posúdenie koagulačného rizika pacientov veľký význam pre pacientov s kardiovaskulárnymi a cerebrovaskulárnymi ochoreniami.

2. Prečo by mali pacienti so srdcovými a cerebrovaskulárnymi ochoreniami venovať pozornosť ukazovateľom koagulácie

Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne ochorenia sú ochorenia, ktoré vážne ohrozujú ľudské zdravie a život, s vysokou úmrtnosťou a vysokou mierou invalidity.
Detekciou koagulačnej funkcie u pacientov s kardiovaskulárnymi a cerebrovaskulárnymi ochoreniami je možné posúdiť, či má pacient krvácanie a riziko venóznej trombózy; v procese následnej antikoagulačnej liečby je možné posúdiť aj antikoagulačný účinok a usmerniť klinickú liečbu, aby sa predišlo krvácaniu.

1). Pacienti po mozgovej príhode

Kardioembolická cievna mozgová príhoda je ischemická cievna mozgová príhoda spôsobená kardiogénnym uvoľňovaním embólií a embolizáciou príslušných mozgových tepien, ktorá predstavuje 14 % až 30 % všetkých ischemických cievnych mozgových príhod. Medzi nimi cievna mozgová príhoda súvisiaca s fibriláciou predsiení predstavuje viac ako 79 % všetkých kardioembolických cievnych mozgových príhod a kardioembolické cievne mozgové príhody sú závažnejšie a mali by byť včas identifikované a mali by sa pri nich aktívne zasiahnuť. Na vyhodnotenie rizika trombózy a antikoagulačnej liečby pacientov a klinickej antikoagulačnej liečby je potrebné použiť koagulačné indikátory na vyhodnotenie antikoagulačného účinku a presné antikoagulačné lieky na prevenciu krvácania.

Najväčším rizikom u pacientov s fibriláciou predsiení je arteriálna trombóza, najmä mozgová embólia. Odporúčania pre antikoaguláciu pri mozgovom infarkte sekundárnom k ​​fibrilácii predsiení:
1. Rutinná okamžitá liečba antikoagulancií sa neodporúča pacientom s akútnym mozgovým infarktom.
2. U pacientov liečených trombolýzou sa vo všeobecnosti neodporúča používať antikoagulanciá do 24 hodín.
3. Ak neexistujú žiadne kontraindikácie, ako je sklon ku krvácaniu, závažné ochorenie pečene a obličiek, krvný tlak > 180/100 mmHg atď., nasledujúce stavy možno považovať za selektívne použitie antikoagulancií:
(1) Pacienti s infarktom srdca (ako je umelá chlopňa, fibrilácia predsiení, infarkt myokardu s trombom v stene, trombóza ľavej predsiene atď.) sú náchylní na opakovanú mozgovú príhodu.
(2) Pacienti s ischemickou cievnou mozgovou príhodou sprevádzanou deficitom proteínu C, deficitom proteínu S, rezistenciou na aktívny proteín C a inými trombopronóznymi pacientmi; pacienti so symptomatickou extrakraniálnou disekujúcou aneuryzmou; pacienti so stenózou intrakraniálnej a intrakraniálnej artérie.
(3) Pacienti s mozgovým infarktom pripútaní na lôžko môžu na prevenciu hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie užívať nízke dávky heparínu alebo zodpovedajúcu dávku nízkomolekulárneho heparínu.

2). Význam monitorovania koagulačného indexu pri užívaní antikoagulačných liekov

• PT: Laboratórne výsledky INR sú dobré a možno ich použiť na usmernenie úpravy dávky warfarínu; posúďte riziko krvácania pri rivaroxabane a edoxabane.
• APTT: Môže sa použiť na posúdenie účinnosti a bezpečnosti (stredných dávok) nefrakcionovaného heparínu a na kvalitatívne posúdenie rizika krvácania dabigatranu.
• TT: Citlivý na dabigatran, používa sa na overenie reziduálneho dabigatranu v krvi.
• D-dimér/FDP: Môže sa použiť na vyhodnotenie terapeutického účinku antikoagulačných liekov, ako je warfarín a heparín; a na vyhodnotenie terapeutického účinku trombolytických liekov, ako je urokináza, streptokináza a altepláza.
• AT-III: Môže sa použiť na usmernenie účinkov liekov heparínom, nízkomolekulárnym heparínom a fondaparínu a na určenie, či je v klinickej praxi potrebné zmeniť antikoagulanciá.

3). Antikoagulácia pred a po kardioverzii fibrilácie predsiení

Počas kardioverzie fibrilácie predsiení existuje riziko tromboembólie a vhodná antikoagulačná liečba môže toto riziko znížiť. U hemodynamicky nestabilných pacientov s fibriláciou predsiení, ktorí vyžadujú urgentnú kardioverziu, by začatie antikoagulačnej liečby nemalo oddialiť kardioverziu. Ak neexistuje kontraindikácia, heparín alebo nízkomolekulárny heparín alebo NOAC by sa mali použiť čo najskôr a kardioverzia by sa mala vykonať súčasne.